Zrejme každý má alebo v minulosti mal vo svojom šatníku niekoľko tričiek s potlačou. Či už to bola nejaká abstraktná potlač, alebo napríklad logo obľúbenej kapely, každý mal určite obdobie, kedy boli tričká s potlačou jeho najobľúbenejším kúskom oblečenia.

Počiatky tejto techniky siahajú až do staroveku. A až tak zásadne sa nemenila

Zaujímalo vás niekedy ako takáto potlač tričiek vlastne vzniká? Najpoužívanejšia metóda je takzvaná sieťotlač. Ak túto techniku príliš nepoznáte, môže vás prekvapiť, že nejde o žiadnu novinku. Jej korene totižto siahajú až do starovekej Číny.

V tých dobách sa používali sieťky napnuté na ráme, ktoré slúžili ako šablóny na vyfarbovanie vzorov na textilné povrchy. V prvých dochovaných opisoch sieťotlače sa spomínajú sieťky z ľudských vlasov, či zvieracích vlásočníc. Neskôr sa začal používať hodváb.

Nadčasový postup, ktorého efektivita rastie s objemom tlače

Súčasné postupy pri spomínaných tričkách, ale napríklad aj pri potlači tašiek a dokonca aj úplne iných materiálov, nie sú v podstate príliš odlišné. Samozrejme, technológie sa diametrálne zmenili, ale princíp zostal rovnaký.

V súčasnosti sa farba pretláča cez priepustné miesta šablóny (sieťky). Tie predstavujú požadovaný vzor potlače. Ako sa však takéto priepustné miesta vytvárajú? Slúži na to fotocitlivá emulzia, ktorá sa nanáša na sito, pod ktoré sa umiestni vytlačený vzor. Takto „v kope“ sa to nasvieti a emulzia zatvrdne. Tie časti sieťky, ktoré boli pri nasvecovaní zakryté vzorom, ostanú priechodné. Zvyšná časť farbu neprepustí.

Zdá sa vám tento princíp zdĺhavý? V podstate máte pravdu, preto sa sieťotlač nepoužíva pri malom počte „výtlačkov“. Väčšinou sa používa od 100 ks vyššie, niektoré firmy pri jednoduchších vzoroch začínajú od zhruba 30 ks.

Zdroj obrázka:

Autor: fizkes / Shutterstock.com